No Man´s land – exhibition

2016

No Man’s Land thematises the phenomenon of a dilapidated Renaissance palace in Moravany nad Váhom. This project is a result of several years of interest, supported by the author’s personal engagement. Using rather disturbing, documentary toned photographic images, she confronts the viewer with a bleak, almost absurd reality of abandoned historic buildings, devastated by vandalism and the natural elements. Most of all, she is interested in the identity of the site with which she identifies on the basis of her past. Juneková, as a perceptive observer, analyses this environment from two angles. Firstly, the vivid memories of moments spent there with her family, up to the threshold of her adulthood, which come alive in her. In this sense, the mansion represents a private area where she lived through specific experiences and to which she is emotionally engaged. It represents a sort of “spa for the soul”, a place full of energy, which influenced her in many ways. Secondly, the author, through individual photographic images, presents an emptied, cold, almost anonymous building without tenants and residents. She carefully and sensitively chooses places and nooks that appeal to her. She builds the very convincingly captured images only with her eye. Despite the sometimes bizarre compositions, the images contain nothing staged. Juneková’s emotional relic is intensified by criticism of the current state of historic sites to which society has significantly contributed. Through technically precise images she shows how the specific location of the manor house transformed, over the last seven years, into a sort of mythical and mysterious memorial space. In this context, the object of the photographs is a pitiful testimony of the period and its values. The artist thus reveals other topics that are specific to her work. Sadness and loneliness, the theme of relativity, death, finiteness and reflection on existential issues related to the passage of time are all present in these photographic images. Similarly, the author puts great emphasis on the visual aspect of the individual images, which she underlines through the installation itself; this is equally crucial for completion of the content of the message. She accentuates the final statement through their location and communication of individual components. The main idea is also illustrated by inter-medial inputs in the form of two suggestive animated videos. By using several authentic photographs from her childhood, Juneková simultaneously compares the past and present state of the mansion and its atmosphere.
Martina Vyskupová – curator
——————-
Projekt NO MAN´s LAND sa odvíja od tristného stavu monumentálneho komplexu, donedávna hojne navštevovaného najmä kultúrnou obcou – renesančného kaštiela v Moravanoch nad Váhom. Autorka kriticky reaguje na to, ako pôvodne utilitárna budova zmenila svoju funkciu a stala sa opusteným, až mýtickým priestorom. Prostredníctvom pomerne znepokojivých dokumentárne ladených fotografických záberov, konfrontuje diváka s bezútešnosťou absurdne zdevastovanej národnej kultúrnej pamiatky. Autentický prežitok umocňuje okrem využitia veľkého formátu fotografie aj samotná dômyselná inštalácia. Zaujme napríklad fotografický detail narezaného koberca vpasovaný do štvorcovej podlahy galérie, pod ktorým sa opticky odkrýva časť zachovalých dubových parkiet. Súčasťou inštalácie sú aj citácie zákona o záchove pamiatok. Ultimátny obsah jednotlivých paragrafov vyznieva vzhľadom na realitu bizarne až nezmyselne. Svojbytná videoprojekcia umiestnená v tmavej miestnosti, zobrazuje monochromatickú scenériu časti zanedbaného anglického parku. Statický loop–záber na dreviny chvejúce sa vo vetre vťahuje diváka priamo do tichej bezčasovosti. Zároveň v ňom vyvoláva pocit neurčitého znepokojenia. V tmavej časti miestnosti sú nainštalované aj 4 čiernobiele fotografie z rovnakého prostredia, na ktoré si divák musí posvietiť priloženou baterkou. Z tmy sa tak vynára detail neprikrášlenej reality. Fenomén „cenzúry“, „zneviditelnenia“ evokuje nezáujem spoločnosti zaostriť na isté „bolestivé“ miesta, a zároveň akcentuje autorkinu potrebu upriamiť na ne pozornosť. Okrem kritiky kultúrno-spoločensko-politických postupov, projekt charakterizuje aj silná osobná mytológia. Pôvodnú atmosféru priestoru predstavuje autorka videoanimáciou v slučke, vytvorenou z fotografií rodinného archívu, do ktorých výtvarne zasahuje. Vo výsledku tak umocňuje dojem osobnej spomienky a pocitu minulej bezstarostnosti, zároveň však aj dočasnosti a pominuteľnosti. Projekt No Man´s Land tvorí niekoľko svojbytných solitérov, ktoré spolu navzájom výborne komunikujú. Výstava s názvom No Man´s Land (z angličtiny Zem nikoho) slovenskej výtvarníčky Andrey Junekovej tematizuje fenomén schátralého renesančného kaštieľa v Moravanoch nad Váhom. Projekt predstavuje výsledok jej niekoľkoročného záujmu, podporeného autorkinou osobnou angažovanosťou. Pomocou pomerne znepokojivých čiernobielych a farebných dokumentárne ladených fotografických snímkov konfrontuje diváka s bezútešnou, až absurdnou realitou tejto dnes opustenej, vandalmi a prírodnými živlami zdevastovanej kultúrnej pamiatky. Zaujíma ju najmä identita areálu, s ktorým sa identifikuje na základe svojej minulosti. Juneková ako vnímavá pozorovateľka analyzuje toto prostredie z dvoch uhlov. V prvom rade sa v nej otvárajú živé spomienky na chvíle, ktoré tu trávila s rodinou a blízkymi až do prahu dospelosti. V tomto zmysle pre ňu kaštieľ znamená privátny priestor, kde prežila špecifické zážitky a do ktorého je citovo zaangažovaná. Predstavuje akési „kúpele pre dušu“, miesto plné energie, ktoré ju v mnohom ovplynilo. Na druhej strane autorka prostredníctvom jednotlivých fotografických záberov prezentuje vyprázdnenú, chladnú, až anonymnú budovu bez nájomcov a obyvateľov. Starostlivo a citlivo vyberá miesta a zákutia, ktoré ju oslovujú. Samotné presvedčivo zachytené obrazy buduje len svojím okom. Napriek niekedy až bizarným kompozíciám snímky neobsahujú nič inscenované. Symptomatická pre jej zábery je aj pôsobivá a senzitívna práca so svetlom. Junekovej emocionálny prežitok je vystupňovaný kritikou súčasného stavu pamiatky, ku ktorému výrazne prispela spoločnosť. Prostredníctvom technicky precíznych záznamov ukazuje, ako sa konkrétne miesto kaštieľa za posledných sedem rokov premenilo na akýsi tajomný memoriál a mýtický priestor. V tomto kontexte je pre ňu objekt fotografií žalostným svedectvom doby a jej hodnôt. Výtvarníčka tak odkrýva aj ďalšie témy, ktoré sú pre jej tvorbu špecifické. Vo fotografických záberoch je prítomný smútok a osamotenie, motív relativity, smrti, konečnosti a zamýšlanie sa nad existenciálnymi otázkami súvisiacimi s plynutím času. Autorka kladie veľký dôraz rovnako na vizuálnu a technologickú stránku jednotlivých fotografických snímkov. Podčiarkuje ich samotnou výstavnou inštaláciou, ktorá je pre dopovedanie obsahového posolstva nemenej kľúčová. Finálnu výpoveď akcentuje umiestnením a komunikáciou jednotlivých komponentov. Hlavnú myšlienku ilustruje aj pomocou intermediálnych vstupov v podobe dvoch sugestívnych rozanimovaných videí a projekcie, v ktorej využitím niekoľkých autentických fotografií z detstva zároveň komparuje minulý a súčasný stav kaštieľa a jeho atmosféru. Expozíciu dopĺňajú takisto príznačné inštalácie, približujúce divákovi vzhľad, ako aj problematiku tohto komplexu.
Martina Vyskupová, kurátorka