Phobias

2011

Odkaz surrealizmu nenachádzame len v imaginácii a v psychoanalýze vnútorného kozmu človeka, ale v rafinovanej hre náhodných stretnutí spochybňujúcich ideál krásy a spoločnosti. Mechanický prepis a hra na inú reality bola súčasťou vízií sveta pocitov – fóbií, ktoré tlmočili strach z niečoho nedefinovateľného.
Fotografie A.J. ponúkajú identický scenár. Abstraktné zadanie a obsah, vyvažuje autorka precízne aranžovanými realistickými scénami. Zdanlivá nečitateľnosť Junekovej vízií akcentuje jasný formálny jazyk, využívajúci súčasné výrazové prostriedky inscenovanej fotografie, portrétu, módnej fotografie, denníkového spôsobu záznamu či atmosféry prírodnej symbolickej krajiny.
Jednotlivé obrazy – solitéry, spôsobom narábania s gestom, rekvizitami, výrezom či estetikou majú pripomínať skôr ťaživú a
odvrátenú stranu ľudského bytia. Na poetiku gotiky odkazuje práca so svetlom, ktorého charakter svetelného oválu je príznačný pre všetky prezentované fotografie.
Fikcia noci, tmy, smrti, mŕtvolnej nehybnosti figúr, lietajúcich lyžičiek, rozbitých predmetov či tmavej tekutiny v umývadle…
Pre Junekovej fotografie je príznačná sofistikovanosť a rafinovanosť nahrázky hororu a fóbií, ktoré sú podporované precízne zvládnutou
technologickou stránkou média fotografie.Prítomný je aj stále pretrvávajúci spor o termín niečoho neosobného a osobného.
Pre autorkine fotografie je príznačná dostatočná miera komplikovanosti,viacvrstevnatosti, tajomstva, emocionality a osobného konceptu. Obohacujúcim aspektom práce Andrey Junekovej je hra na obraz a odraz v zrkadle.Človek vidí dostatočne jasne nepokrivenú realitu, ale zároveň ju spochybňuje a skresľuje svojou skúsenosťou a sebaklamom.

text: Mgr.Art Jozef Sedlak